Stále viac sa u nás udomácňujú nové druhy inváznych rastlín a nepôvodné živočíšne druhy. Sú za tým zmena klímy, ale aj otvorenie sa krajiny svetu a s tým spojený pohyb ľudí a tiež meniaci sa charakter krajiny, keď sa polia a lesy menia na diaľnice, obchodné a priemyselné areály a zastavané plochy.
Pre TASR to uviedol ekológ a zoológ zvolenského Ústavu ekológie lesa SAV Anton Krištín.
"V posledných rokoch dochádza doslova k zamoreniu strednej Európy niektorými druhmi inváznych rastlín, ako je napríklad krídlatka japonská, slnečnica hľuznatá či netýkavka veľkokvetá," hovorí prírodovedec.
Nepôvodné druhy rastlín podľa neho vytláčajú z tradičných území tie pôvodné, a tým sa na mnohých miestach strácajú opeľovače. "S inváznymi rastlinami k nám zároveň prichádzajú aj nepôvodné druhy živočíchov, ako napríklad lienka východná, ktorej výskyt je práve v tomto období markantný," uvádza ďalej. Na Slovensku už podľa neho v posledných dvoch rokoch hniezdi aj lastovička skalná či dažďovník skalný, ktoré sú typické pre južné oblasti Európy.
Prírodovedci na Slovensku v poslednom období zaznamenali nielen výskyt invázneho hmyzu či hniezdenie nepôvodného vtáctva, ale aj pohyb vyšších nepôvodných živočíchov. Krištín ako príklad uvádza šakala, ktorého pohyb už zaznamenali v celej južnej panónskej časti Slovenska. Zvyšujúcim sa výskytom najmä inváznych rastlín trpia naše pôvodné druhy. "Invázne druhy sú totiž veľmi adaptabilné, naučené žiť v rôznorodých ekologických podmienkach," pripomenul.
Živnou pôdou pre invázne druhy rastlín a živočíchov je nielen zmena klímy, ale aj enormne zvýšený pohyb obyvateľstva už aj v krajinách strednej Európy a mohutná stavebná činnosť. "Zastavanosťou sa zabralo veľa poľnohospodárskej pôdy, čím došlo k výraznému zmenšeniu plochy výparu, vysušovaniu klímy a zvýšeniu teploty," pripomína.
Ako uviedol na záver, keďže sa Slovensko stalo aj krajinou otvorenou migrácii obyvateľstva, musíme počítať aj s tým, že tieto skupiny ľudí môžu na naše územie prinášať aj nové formy organizmov, ako sú baktérie či vírusy.
